Knižkiny meniny u Margo

V politike, v systéme štátneho riadenia sa vždy uskutočňuje otvorená
alebo hermetická koncepcia s presnými cieľmi, spôsobmi a prostriedkami na ich dosiahnutie.

Moc koncepcie nad spoločnosťou, ako aj moc ľudí, ktorí dokážu vypracovať a zaviesť koncepciu do života spoločnosti, sa nazýva konceptuálnou mocou, ktorá má v našich podmienkach uzavretý hermetický charakter. Tieto základy vedeckého riadenia spoločenskej bezpečnosti nemajú absolútne nič spoločné s dymovou clonou teórie sprisahania. Zákonodarná, výkonná aj súdna moc sa vždy matrične podriaďuje konceptuálnej moci. Tieto tri moci hrajú len rolu vykonávateľov vo vopred zadanej matrici realizovanej koncepcie. A je tomu tak bez ohľadu na to, či fenomén konceptuálnej moci spadá do okruhu našich pojmov alebo nie. Ak štátnosť a biznis si neuvedomujú túto nemennú pravdu, tak je to jasný dôkaz kryptokoloniálnej organizácie mocenských štruktúr, ich nespornej prepojenosti na vonkajšiu konceptuálnu moc. Pritom všetky ich rozhodnutia, ktoré sú z pohľadu záujmov spoločnosti vnímané ako chybné, nie sú v skutočnosti chybou riadenia, ale dobre overenými cieľmi vonkajšej konceptuálnej moci a celého jej podriadeného systému štátneho riadenia.

Preto aj kríza, ktorú počas celého postsovietskeho obdobia prežíva
Rusko, Ukrajina a ostatné postsovietske štáty, je spôsobená podstatou
panujúcej koncepcie a je jej dôležitým cieľom. Koncepcia, ktorá
nám bola vnútená v 1980-tych rokoch, nebola preskúmaná a pochopená
ani vedením krajiny, ani spoločnosťou, ale bola bezvýhradne realizovaná
v rokoch „perestrojky“. Politické sily, ktoré túto koncepciu
zavádzali, utrpeli vo voľbách totálne fiasko, no koncepcia je doteraz
bez námietok realizovaná vďaka zotrvačnosti.

Tým pádom, prekonať krízu a nastaviť krajinu do režimu stabilného
bezkrízového rozvoja je možné len vtedy, ak sa v politike a živote
krajiny bude realizovať vlastná koncepcia, alternatívna tej, ktorá zapríčinila a prehlbuje súčasnú krízu.

Koncepcia spoločenskej bezpečnosti ruskej civilizácie je v informačnom priestore široko predstavená. Z nej vyplýva, že jadrom koncepcie, ktorá zotročila Rusko (Puškinova brada Černomora, ktorá spútala Ľud milý), je všepožierajúca vysoká úroková sadba, základný a subjektívne určovaný parameter globálneho nadštátneho riadenia, prvotný zdroj všetkých našich problémov. V septembri 2014 sa odohrala udalosť, ktorá nebolo docenená politickými kruhmi.

Gubernátor Belgorodskej oblasti J.S. Savčenko prvýkrát verejne
a na najvyššej úrovni, na zasadnutí Štátnej rady priamo odhalil povestnú
špičku ihly Koščeja Nesmrteľného bojujúceho proti Rusku:
„Tvrdenie, že máme drahé peniaze v dôsledku vysokej inflácie, sa vymyká
elementárnej ekonomickej logike. Všetko je presne naopak. Rast inflácie
generujú úverové inštitúcie svojou vysokou úrokovou sadzbou. Ak
v najbližšej dobe diskontná sadzba Centrálnej banky RF klesne približne
na rovnakú úroveň, ako u západných finančných regulátorov, tak inflácia
klesne na 2 až 3 percentá ročne, a ekonomika začne naberať na obrátkach.“

Otázka: zaregistroval domáci biznis túto pre nich spásnu logiku, alebo
bude naďalej hájiť svoje záujmy blúdením uprostred desiatok vedľajších problémov prameniacich z uzákoneného úžerníctva?

Viac informácii nájdete v knihe Viktora Efimova „GLOBÁLNE RIADENIE A ČLOVEK. Ako vystúpiť z matrice“ na stránke Vydavateľstva TORDEN.