Knižkiny meniny u Margo

Ani víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách a jeho príchod
do Bieleho domu výraznejším spôsobom neovplyvnil trajektóriu ruskoamerických vzťahov. Prezident Trump a jeho nominanti na poste štátneho tajomníka (Rex Tillerson, Mike Pompeo) si nakoniec osvojili protiruský kurz predchádzajúcej administratívy Baracka Obamu, aj keď ho v istých okamihoch zmiernili trochu pozitívnejšou rétorikou. Celkovo sa však vzájomné rusko-americké vzťahy skôr zhoršili.

V polovici roku 2017 Kongres USA jednomyseľne schválil nový protiruský zákon, ktorým obmedzil kompetencie prezidenta v otázkach prípadného zmiernenia protiruských sankcií bez súhlasu kongresmanov. Donald Trump bol prinútený podpísať tento zákon, čím boli pochované všetky nádeje na rozmrazenie rusko-amerických vzťahov.

Očakávania ruskej elity, že Trump prispeje k pozitívnemu posunu vzťahov
medzi Washingtonom a Moskvou sa nenaplnili. Naopak, dňa 2. augusta
2017 Donald Trump podpísal zákon o sprísnení sankčného režimu voči
Rusku, Iránu a KĽDR. V predmetnom zákone (tzv. CAATSA – Countering
America‘s Adversaries Through Sanctions Act) americkí kongresmani otvorene nazvali Rusko „protivníkom“ (adversary) Ameriky. Donald Trump síce nemal na výber a musel zákon podpísať, ale nešetril pritom kritikou na adresu tvorcov tejto legislatívnej normy, pričom zdôraznil, že jeho administratíva urobí všetko pre to, aby udržala pri živote dialóg s Moskvou. Prezident odsúdil rozhodnutie Kongresu, ktorým mu zákonodarcovia odňali právomoc zmierňovať alebo úplne rušiť sankcie voči Rusku. Donald Trump tiež vytkol kongresmanom ich snahu diktovať Bielemu domu s kým a za akých podmienok môže riešiť zahranično-politické otázky a problémy medzinárodnej politiky.

Schválením CAATSA boli formálne povýšené na úroveň zákona viaceré reštrikčné opatrenia, ktoré voči Rusku zaviedla ešte predchádzajúca exekutíva Baracka Obamu. Išlo o sankcie, ktoré Biely dom uvalil na Rusko vo vlastnej kompetencii v období od 6. marca 2014 až do 29. decembra 2016. Tieto sankcie Bieleho domu znemožnili ďalšiu spoluprácu ozbrojených síl Ruska a USA, skomplikovali výmenu informácií po línii tajných služieb a poškodili kooperáciu vojensko-priemyselných komplexov oboch krajín. Ruským firmám, v prvom rade energetickým, bol obmedzený prístup k čerpaniu úverov zo zdrojov západných finančných inštitúcií. Z reštrikcií boli vyňaté iba dodávky materiálu a služieb z Ruska využívané americkou agentúrou NASA na účely kozmického výskumu.

Zákon CAATSA obsahoval tiež ustanovenia zamerané na utlmenie
projektu rusko-nemeckého plynovodu „Severný prúd 2“. Sankčný postih
bol rozšírený na všetky subjekty spolupracujúce s ruským Gazpromom
pri výstavbe tohto podmorského plynovodu. Americkým fyzickým
a právnickým subjektom bolo zakázané uzatvárať transakcie s ruskými
subjektmi a financovať ich dlhodobými úvermi. Ďalšie sankcie formou
zmrazovania bankových účtov, zákazu udeľovania vstupných amerických víz a pod. sa týkali osôb, ktoré by v službách vlády Ruskej federácie ohrozili
kybernetickú bezpečnosť USA.

Ešte pred podpisom zákona CAATSA prezidentom Trumpom
ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie vydalo stanovisko
k sprísneniu protiruských sankcií:

Vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie
1420-28-07-2017

Dňa 27. júla Kongres USA zavŕšil procedúru schvaľovania nového
zákona, ktorý sprísňuje sankcie voči Rusku. Tento krok opätovne potvrdzuje krajne agresívny prístup Spojených štátov k medzinárodným záležitostiam. Pod maskou vlastnej „výnimočnosti“ USA ostentatívne ignorujú legitímne záujmy iných štátov. Je všeobecne známe, že Ruská federácia vynakladala a stále vynakladá maximálne úsilie v záujme normalizácie dvojstranných vzťahov, rozvoja stykov a spolupráce s USA vo všetkých dôležitých medzinárodných otázkach vrátane boja s terorizmom, obmedzenia zbraní hromadného ničenia, potlačenia nelegálneho obchodovania s drogami, kontroly nelegálnej migrácie, zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti atď. Vždy sme vychádzali a stále vychádzame z toho, že svetové problémy sa dajú riešiť iba spoločne.

Sme presvedčení, že tento názor zdieľa väčšina obyvateľov našej spoločnej
planéty. Zároveň s tým Spojené štáty pod absolútne falošnou zámienkou údajného zasahovania Ruska do ich vnútorných záležitostí realizujú systematickú politiku hrubých protiruských akcií. Toto konanie odporuje princípom medzinárodného práva, protirečí ustanoveniam Charty OSN, normám WTO a elementárnym štandardom civilizovaných medzinárodných vzťahov.

USA prijímajú nezákonné sankcie proti Ruskej federácii, konfiškujú
majetok ruskej diplomatickej misie zapísaný v právne záväzných bilaterálnych dokumentoch, vyhosťujú z krajiny ruských diplomatov. Dopúšťajú sa tak flagrantného porušovania Viedenskej konvencie o diplomatických stykoch a všeobecne uznávaných pravidiel medzinárodnej diplomatickej praxe.

Schválenie nového zákona o sankciách ukazuje, že vzťahy s Ruskom
sa stali rukojemníkom vnútropolitického zápasu v samotných USA. Okrem
toho tento zákon legalizuje zneužívanie politických nástrojov na získanie
nekalej konkurenčnej výhody pre USA v globálnej ekonomike. Takýto nátlak s cieľom obmedziť spoluprácu zahraničných partnerov s Ruskom predstavuje hrozbu pre mnohé krajiny a medzinárodný obchod.
Napriek sústavným výpadom Washingtonu sme sa z našej strany
vždy správali a stále sa správame zdržanlivo, pričom sme nereagovali ani
na zjavné provokácie. Posledné udalosti však indikujú, že v určitých kruhoch Spojených štátov sa zakorenila rusofóbia a kurz na otvorenú konfrontáciu s našou krajinou.

• V tejto súvislosti vyzývame americkú stranu do 1. septembra 2017
  vyrovnať početný stav diplomatického a administratívno-technického
  personálu veľvyslanectva USA v Moskve a generálnych konzulátov USA
  v Sankt Peterburgu, Jekaterinburgu a vo Vladivostoku s početným stavom ruského diplomatického a administratívno-technického personálu v USA. To znamená, že celkový počet personálu amerických diplomatických a konzulárnych misií v Ruskej federácii bude zredukovaný na 455 osôb. V prípade ďalšieho jednostranného obmedzenia počtu našich diplomatov zo strany amerických úradov budú nasledovať zrkadlové odvetné opatrenia.
• Ruská strana žiada veľvyslanectvo USA v Rusku, aby od 1. augusta 2017 vypratalo skladové priestory v lokalite Dorožnej ulice a rekreačný objekt v lokalite Sosnového boru. Taktiež si vyhradzujeme právo prijať na základe reciprocity ďalšie opatrenia, ktoré sa môžu dotknúť záujmov USA.

V lete 2017 sa tak rusko-americké vzťahy ocitli v hlbokej kríze. USA a kolektívny Západ s veľkou nevôľou registrovali úspechy Ruska na Blízkom východe a suverénnu zahraničnú politiku Moskvy, ktorá sa stala dôležitým faktorom medzinárodných vzťahov. Z pohľadu Washingtonu išlo o opovážlivú výzvu a provokáciu motivovanú snahou Moskvy o revíziu
existujúceho svetového poriadku. Iniciatívy Ruska zamerané na ormovanie nových integračných zoskupení a obnovenie vlastného geopolitického vplyvu v postsovietskom priestore vyhodnotili vo Washingtone ako neprípustnú konkurenciu, voči ktorej musia tvrdo zasiahnuť.

Známy americký politológ Thomas Graham vydal v roku 2002 knihu „Úpadok a málo pravdepodobná obroda Ruska“ („Russia‘s Decline
and Uncertain Recovery“), v ktorej dokazoval, že „perspektíva obnovy
veľmocenského štatútu Ruska je absolútne nereálna“. Thomas Graham
sa zmýlil. Stačilo 15 rokov a ruské vzdušné a kozmické sily (VKS), sily
špeciálnych operácií (SSO) a vojenská námorná flotila (VMF) rozdrvili
Islamský štát (ISIL) v Sýrii. Je očividné, že vojenskú operáciu podobného
rozsahu by Rusko nemohlo realizovať, ak by platila téza Thomasa Grahama o tom, že Moskva nemôže ašpirovať na pozíciu svetovej veľmoci.

Dalo sa predpokladať, že pre USA a kolektívny Západ bude bolestné akceptovať tento fakt, avšak dôsledky tejto frustrácie prekonali pôvodné
očakávania. Ekonomické sankcie sa stali súčasťou arzenálu a kľúčovým
zahraničnopolitickým inštrumentom, pomocou ktorého sa Washington
usiluje blokovať posilňovanie Ruska. Za tejto situácie je prakticky nulové
riziko na reštartovanie rusko-amerických vzťahov, o ktoré sa dlhodobo usiluje vedenie nášho štátu. Stupňovanie vybičovanej rusofóbie v USA, uvaľovanie sankcií a agresívna rétorika Washingtonu svedčia o tom, že americká strana nie je zainteresovaná na zmiernení napätia a cielene tlačí obe krajiny do dlhodobej konfrontácie.

Viac si prečítajte v knihe „KOLAPS DOLÁRA A ROZPAD USA 2.0. Splnia sa predpovede?“ na stránkach vydavateľstva TORDEN.