DVTR (Dostatočne Všeobecná Teória Riadenia)
Ako sa hovorí:
„Všetci sme ľuďmi, no nie každý je Človekom.“
Aj Diogenés hľadal v jednom príbehu cez deň s lampášom Človeka…
Kto je Človek?
Človekom je osoba žijúca v neustálom dialógu s Bohom. Snaží sa neustále
zvyšovať Mieru chápania chodu vecí a cieľov HNR, s vôľou (disciplínou
myslenia) zameranou na kooperáciu pri napĺňaní týchto cieľov. Vníma
seba ako námestníka Boha na zemi.
„Mierou svojho chápania robíš na seba a mierou svojho nechápania
robíš na toho, kto chápe viac!“ Základná procedúra, na ktorej je vystavaná dnešná informačná pyramída oficiálne demokratického, neoficiálne otrokárskeho pyramídového ateistického systému.
V Grécku boli démos občania vlastniaci otrokov (podľa rôznych
odhadov cca.10 – 20% obyvateľov starogréckych polis). Ochlos bol výraz
pre ľud všeobecne. Po prečítaní a spracovaní knihy DVTR Podvedomím, bude miera chápania prebiehajúcich procesov v prírode a spoločnosti danou osobou postupne vyššia, ako miera chápania globálnych „elít“, manažmentu firmy kde pracuje, politikov európskeho “formátu“, slovenského, či lokálnych samospráv.
Dlhodobé (nízkofrekvenčné) procesy globálnej politiky totiž dominovali, dominujú a vždy budú dominovať politike zahraničnej a tie zasa domácej. Nie naopak, či chceme, alebo nie. Nemá teda zmysel bojovať proti globalizácii, ako objektívnemu procesu, ale zmysel má bojovať o jej formu, za alternatívy dnešnej „reality“. Teda bojovať za niečo, nie proti niečomu (anti). Ľudská psychika je totiž postavená na pozitivizme, nie však nechápavom v dnešnom zmysle U.S. made kamikadzepozitivizme (nič proti božiemu vetru Kamikadze z japonských mýtov a legiend)
Riadenie (manažment):
a) Nepriame (bezštruktúrne, dištančné, atď..)
Navodzovanie situácii, kde zo skúseností (dlhodobých psychologických
charakteristík cieľovej skupiny) viem so štatistickou pravdepodobnosťou
predurčiť, ako sa mi bude po zmene daného procesu (riadiacom manévri:
napr. úrokových sadzieb, mediálnych správach, seriáloch, tzv. blockbusterových filmoch ) meniť správanie, stereotypy cieľových skupín populácie. Profesionálny manažér vykonáva viac ako 95% riadiacich zásahov nepriamo. Nutnosť priameho, direktívneho zásahu je príznakom chyby, zlyhania riadiaceho mechanizmu – skonštruovaných systémových automatizmov. Ako sa vraví: „Šikovného šéfa vo firme nevidno a je vlastne len mýtom, ktorému nikto ani poriadne neverí, ale každý pritom podvedome i sám vopred vie, čo a ako má robiť..“ To je príznakom profesionálne skonštruovanej firemnej kultúry (kolektívneho podvedomia), kde aj každý novo prišelec behom zopár dní takmer sám a bez väčšieho navigovania vie, čo sa od neho zhruba očakáva.. Ako v kostole keď niekto automaticky pri vstupe stíši hlas..
b) priame
Adresné – direktívne rozkazy a odporúčania.
V globálnom aj lokálnom meradle sa využíva napriek v spoločnosti prevládajúcej mienke veľmi zriedkavo. Sú nepomerne nákladné, neefektívne a ľahko identifikovateľné. Sú zamerané na vedomie človeka. Vzniká tak často neakceptovateľné riziko nesúhlasu a dezinterpretácie direktívy zo strany cieľovej skupiny.
Ak sa lietadlo dostane do turbulencie (rezonančného stavu blízkemu
jeho vlastnej frekvencii) má pilot dve možnosti:
a) zrýchliť a rýchlo prejsť cez rezonančný stav
b) spomaliť
Dôsledkom je motivácia. Človek sa musí stále učiť. Kedysi obuvník
naučil syna opravovať topánky a ten bol tiež celý život obuvníkom. Takisto
rybár, či kráľ. Z toho plynú generačné rozpory, ktoré kedysi v takom
rozsahu neexistovali. Čas bežal cyklicky. Nič sa akoby nemenilo. Stará generácia naučila novú všetko, čo tá potrebovala. Tá si ju preto prirodzene vedome a podvedome vážila. Zmeny boli nepatrné.
Dnes sa čas prakticky zlinearizoval. Mladý človek končí školu a to, čo sa učí, väčšinou už 5 – 10 rokov nezodpovedá realite. Preto učitelia nemajú rešpekt a deti podvedome protestujú proti neadekvátnosti (rozchodu s realitou) systému: alkohol, tabak a iné drogy. Následne sa neinformovaní školskí a klinickí „psychológovia“ snažia dôsledky problému riešiť a „chybu“ hľadať u detí, rodičov, či učiteľov, alebo politikov, namiesto analýzy podstaty problému a aplikácie skutočných riešení. Keď DVTR(Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia), ako metodiku práce s informáciami, naučili problémové nízko prospechové triedy detí na ZŠ, títo žiaci pomocou DVTR behom cca. troch mesiacov predbehli vo vedomostiach a výsledkoch všetky ostatné triedy i samotných učiteľov, ktorí tak stratili posledné zvyšky umelej autority…
„Čo sa pre nejakú skupinu populácie môže javiť ako chyba riadenia,
môže byť pre inú skupinu cieľom.“ (Pracovný kolektív VP)
Viac si prečítate v knihe DVTR. Dostatočne všeobecná teória riadenia na stránkach Vydavateľstva TORDEN.
Celá debata | RSS tejto debaty